Projekt obnovy botanickej záhrady
na Botanickej ulici v Trnave

Základné údaje

Lokalizácia

Bývalá botanická záhrada MtF STU (parc. č. 1637/1) sa nachádza pri severnej hranici areálu MTF na Bottovej ulici v Trnave. Plocha lichobežníkového tvaru s celkovou rozlohou cca 1,25 ha je ohraničená z južnej strany budovami Katedry tvárnenia a Katedry obrábania a montáže, z východnej strany športovými plochami základnej školy na ulici J. Bottu, zo severnej plochou viniča a plochou zelene, za ktorou sa nachádzajú bytové domy. Na západnej strane pozemok susedí s  parcelami, na ktorých sa nachádza obytný blok a pastoračné centrum (vo výstavbe). V roku 2011 bol vybudovaný chodník (prepojka) medzi Botanickou ulicou a ulicou J.Bottu, čím sa vytvoril nový prístup do areálu botanickej záhrady.
 


Geologické, hydrogeologické a pedologické pomery:

Z geomorfologického hľadiska sa územie nachádza v severozápadnej časti Podunajskej nížiny, v Podunajskej pahorkatine. Z geologického hľadiska podľa Atlasu Krajiny SR (2002) v severozápadnej časti Podunajskej nížiny, v Trnavskej sprašovej pahorkatine. Na geologickej stavbe sa zúčastňujú sedimenty kvartéru a neogénu.  Povrch územia tvorí humusovitá hlina - ornica. Pod nimi sa nachádzajú eolické sedimenty, zastúpené vrstvami spraší a sprašových hlín, hrúbky do 13-15m, s konkréciami CaCO3, rôznej veľkosti - od 1 až 2cm do 6 až 7cm. Konzistencia zemín je prevažne pevná až tvrdá, len ojedinele tuhá.
Z hydrogeologického hľadiska predmetné územie zodpovedá pomerom pre sprašové oblasti. Kolektorom podzemnej vody sú štrkopiesčité sedimenty, v ktorých je hladina podzemnej vody mierne napätá a nachádza sa v hĺbkovej úrovni cca 12 až 20 m p.t., v závislosti na hĺbke uloženia štrkopiesčitých sedimentov a morfológii terénu, miestami aj hlbšie.
Pôdotvorný proces na sprašiach (kde v minulosti rástla bujná stepná a lesostepná vegetácia) podmienil vznik z poľnohospodárskeho hľadiska veľmi vyhľadávaných pôd a vytvoril mohutný humusový horizont. Z hľadiska úrodnosti patria pôdy v okolí Trnavy medzi najlepšie poľnohospodárske pôdy na Slovensku s dobrou kvalitou i obsahom humusu. Plošne najväčší rozsah zaberá černozem, černozem hnedozemná a hnedozem. V areáli bývalej botanickej záhrady bola terénnym prieskumom pôda charakterizovaná ako hnedozem kultizemná.

Klimatické pomery:

Celkovo patrí oblasť mesta Trnava medzi veľmi teplé územia Slovenska, bez priestorovej diferenciácie teplôt vzhľadom k plochému reliéfu. Priemerné ročné teploty v katastri mesta sa pohybujú v rozpätí  9 - 10°C. Najteplejším mesiacom je júl (19 – 20°C), najchladnejším január (-1 až -2°C). Maximálne teploty vzduchu sa pohybujú nad 35 °C (absolútne maximum je cca 38°C ), minimá sú pod -20°C (absolútne minimum cca -25°C). Priemerná relatívna vlhkosť vzduchu katastra mesta Trnava je cca 75%, pričom najväčšia je v zime (80 - 85%), najmenšia v lete a na jar (66 - 70%). Tlak vodných pár je najväčší v lete (12 - 16hPa), najmenší v zime (4 - 6hPa). Dlhodobý ročný priemer je cca 9 až 10 hPa. Sýtostný doplnok je rovnako najväčší v lete (6 až 8 hPa) a najmenší v zime (1 - 2 hPa), priemer je cca 4 hPa. Oblasť mesta Trnava má priemernú oblačnosť 48 až 50% - najmenšia je koncom leta (40 až 45%) a najväčšia koncom jesene a v zime (65 - 75%). Slnko svieti priemerne 1800 hodín za rok, relatívne je to 40 - 45% maximálne možného času. Počet dní s hmlou je ročne 30 - 35, z toho väčšina v jesennom a zimnom období. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje od cca 400 do 700 mm v závislosti od zrážkových pomerov jednotlivých rokov. Počas mokrého roka možno očakávať ročný zrážkový úhrn 650 - 700 mm, počas suchého roka len 400 - 450 mm. Dlhodobý priemer pre mesto Trnava je 560 mm. Najviac zrážok spadne v mesiacoch jún - august, najmenej v mesiacoch január - marec. Celkovo patrí oblasť Trnavy medzi zrážkovo deficitne územia. Snehová pokrýka leží v Trnave priemerne len 30 - 40 dní do roka, sneh vyšší ako 5 cm len cca 20 dní. Priemerná výška snehovej pokrývky je 10 cm. Vietor je najdynamickejším klimatickým prvkom, je veľmi závislý na miestnych podmienkach. Výrazne prevládajúcou zložkou vetra vo všetkých ročných obdobiach je SZ vietor, ktorého podiel predstavuje takmer 25% pozorovaní. Ďalšími častým smermi vetrov sú S a JV, najmenej časté sú V, JZ a J vetry. Jednotlivé veterné systémy sa počas roka menia - napr. v zime je zvýšený podiel JV, J a V zložky vetra, v lete sú tieto zložky naopak najmenej časté. Bezvetrie sa vyskytuje priemerne v 8 - 10% meraní - väčší podiel bezvetria je v zime. Sila vetra korešponduje so smerovými pomermi - najsilnejšie vetry sú SZ a JV, dosahujúce priemerne 4 m.s-1. Najslabšie vetry sú SV, JZ až J, dosahujúce priemerne cca 2,5 - 3 m.s-1.

Fytocenológia

V areáli sa nachádza v súčasnosti 327 jednotlivo hodnotených kusov drevín a 960 m² krov a  krovitých porastov. Keďže ide o plochu bývalej botanickej záhrady, mnohé dreviny sú zastúpené v menších počtoch prevažne 1-3 ks z jedného druhu. Veľkú časť tvoria predovšetkým dreviny introdukované, kultivarového typu.
Najvýznamnejšími cudzokrajnými drevinami, či už z hľadiska sadovníckeho, dendrologického alebo estetického sú: Sequoiadendron giganteum, Cedrus deodara, Cryptomeria japonica, Poncirus trifoliata, Quercus rubra, Phellodendron amurense.  Priestorovú dominantu centrálnej časti záhrady tvoria dva exempláre  sekvojovca – Sequoiadendron giganteum, duba červeného – Quercus rubra, jeden exemplár sofory – Sophora japonica, a ďalšie. Z pôvodnej ovocnej časti sa zachovali druhy: Prunus avium, Prunus cerasifera, Malus domestica, Prunus domestica. Ovocné stromy tvoria najväčší podiel v zastúpení domácich drevín. Najväčšia časť drevín má sadovnícku hodnotu 3 až 4, čo znamená priemernú až podpriemernú kvalitu. Prevažnú časť drevín tejto hodnoty predstavujú ovocné dreviny, ktoré sú prestarnuté, so zníženou fyziologickou vitalitou, značne poškodené, napadnuté škodcami a dreviny náletové.
Krovitá etáž je tvorená z vysadených druhov z pôvodnej botanickej záhrady, ako aj inváznymi náletovými druhmi, ktoré postupne zaplnili pôvodné trávnaté plochy. Z krov sa tu nachádzajú zachovalé exempláre Taxus baccata, Viburnum rhytidophyllum, Viburnum pragense, Poncirus trifoliata, Ilex aquifolium, Buxus sempervirens. Z daľších druhov sú zastúpené Mahonia aquifolium, Juniperus sp., Berberis sp., Syringa vulgaris, Rosa sp., Swida sp., Spiraea sp., Deutzia scabra, Cotoneaster sp., Calicarpa dichotoma a ďalšie druhy. Veľká časť krov je v zlom pestovateľskom stave,  preto je nevyhnutné vyčistenie plochy od náletových drevín a zmladzovací rez väčšiny ponechaných krov. Zoznam a charakteristika pôvodných a dosadených drevín sa nachádza v časti "O záhrade" -> "Dreviny".

 



    MTF STU      SOLÁRNEHO LABORATÓRIA MTF STU