Projekt obnovy botanickej záhrady
na Botanickej ulici v Trnave

História

Kapitola prvá, budovanie...

Prvá zmienka o botanickej záhrade v Trnave sa objavila v investičnom zámere z mája roku 1966 pod názvom „Výstavba botanickej záhrady Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Trnave“. Onedlho na to, v roku 1967 bola založená „Botanická záhrada Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Trnave“ pod vedením dekana Dr. Jozef Schuberta a tajomníka fakulty Dr. Ďurčanského. Organizačne bola podriadená vedeniu Katedry prírodopisu.  Jej 1,4 hektárový pozemok bol rozčlenený na časť pre praktickú výučbu ekologického a poľnohospodársko / sadovníckeho charakteru (nezachovala sa) a časť pre praktickú výučbu dendrologického charakteru, koncipovaná ako arborétum. V roku 1970 sa areál rozšíril na 3,37 hektárov a v roku 1972 sem bola premiestnená časť botanicky hodnotnej zbierky rodiny Smékalovej z Hospodárskej ulice (bývalá ulica SNP č. 7). Po odsťahovaní pôvodných majiteľov zbierka pripadla Komunálnym službám mesta Trnava, ktoré ju dalo k dispozícii Pedagogickému inštitútu na vyučovanie botaniky. V roku 1974 bola botanická záhrada zapojená do sústavy botanických záhrad v ČSSR. Nemala však byť sprístupnená verejnosti, mala slúžiť len pre pedagogickú, vedecko-výskumnú, kultúrno-výchovnú činnosť a  pre potreby ochrany a  tvorby životného prostredia. Rozvoj záhrady napredoval. Napríklad, v roku 1977 sa v areáli nachádzalo 854 ovocných stromov (40 odrôd), 2209 kusov viniča (10 odrôd), 460 kusov ruží v rozáriu (5 sort) a v arboréte sa nachádzalo 30 druhov ihličnanov a 400 kusov kríkov. Podľa projektovej úlohy prestavby botanickej záhrady, ktorú spracovali Ing. Eva Otrubová a Ing. Ivan Otruba mala byť venovaná najväčšia pozornosť dendrologickej časti záhrady. Po vypracovaní podrobného dendrologického plánu mala byť odstránená výsadba čerešní, hrušiek, broskýň a o túto plochu sa mala rozšíriť dendrologická časť. Ich návrh sa bohužiaľ nikdy nezrealizoval.


Kapitola druhá, ťažké časy...

V roku 1986 sa Pedagogická fakulta Univerzity Komenského so svojimi pedagogickými, vedecko-výskumnými, ale aj technickými pracovníkmi presťahovala do Bratislavy. Do uvoľnených priestorov sa nasťahovala Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej Technickej Univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave pod pôvodným názvom Strojárskotechnologická fakulta so sídlom v Trnave. Rozvoj fakulty a neskoršie spoločenské zmeny po roku 1989 vyvolali nové potreby a pred fakultu postavili požiadavku zmeniť jej orientáciu na technologickú fakultu na širšej báze. Fakulta sa zamerala na výchovu absolventa univerzitného typu pre širokú oblasť priemyselnej, hlavne strojárskej výroby. S tým súvisela aj výstavba tzv. ľahkých laboratórií, ktoré veľmi nešťastne odrezali areál bývalej botanickej záhrady od zvyšku campusu. Odčlenením areálu, spolu so zmenou zamerania výskumu botanická záhrada postupne stratila svoj význam Neobnovením štatútu botanickej záhrady podľa novelizovanej legislatívnej úpravy v roku 1995 došlo k jeho formálnemu zániku. Arborétum postupne schátralo, po roku 2000 sa objavili mnohé zámery odpredaja pozemku plány na výstavnu tzv. polyfunkčných centier.

 

Kapitola tretia, obnova...

Osud bývalej botanickej záhrady nebol ľahostajný pracovníkom Ústavu integrovanej bezpečnosti pod pôvodným názvom Katedra evironmentálneho a bezpečnostného inžinerstva. Tím nadšencov – doc. Ing. Kristíny Geruovej, PhD., doc. Ing. Stanislava Hostina, PhD., Ing. Anny Michalíkovej, CSc. a RNDr. Maroša Sirotiaka, PhD. pod vedením prof. Karola Baloga, PhD. Od roku 2004 postupne vykonali zameranie skutkového stavu, inventrizáciu drevín a spracovanie vízie rozvoja areálu. V roku 2006 Materiálovotechnologická fakulta STU pod vedením Dr.h.c. prof. Dr. Ing. Olivera Moravčíka a prodekana pre rozvoj prof. Dr. Ing. Jozefa Peterku pristúpila k  postupnej revitalizácii bývalej Botanickej záhrady a jej sprístupňovaniu verejnosti. V roku 2006 vznikla architektonická štúdia (Ateliér DUMA), ktorá bola podkladom pre prvé revitalizačné aktivity. V roku 2007 sa s pomocou dobrovoľníkov a študentov MTF STU odstránili nálety, územie sa vyčistilo od nánosov odpadu. Drvenie a odvoz biomasy sponzorsky zabezpečilo Mesto Trnava. V roku 2008 sa odborne ošetrili dreviny arboristom (Firma VELES), začalo sa s pravidelnou kosbou. Boli odstránené niektoré prestárnuté a málo hodnotné dreviny, uskutočnila sa náhradná výsadba. Nainštalovali sa panely náučného chodníka. V roku 2009 bolo v súčinnosti s mestom Trnava zabezpečené oplotenie záhrady. Fakulta pre potreby záhrady vytvorila stále miesto záhradníka, pána Macejku. V roku 2010 sa pokračovalo najmä v zmladzovaní krov. Odstránili sa ruiny pôvodného skleníka. V roku 2011 sa sprístupnil chodník spájajúci Bottovu a Botanickú ulicu, čim sa vytvoril prístup širokej verejnosti do areálu bývalej botanickej záhrady.

Kapitola štvrtá, pomaly ďalej zájdeš...

V súčasnoti prebieha pomalá, málo viditeľná ale veľmi dôležitá etapa revitalizácie. Po “radikálnych rezoch” v období intenzívnych aktivít na záchranu areálu bývalej botanickej záhrady v Trnave prebieha orezávanie a ošetrovanie drevín, pravidelná kosba a vyhrabávanie biomasy za účelom potlačenia inváznych druhv rastlín, ktorých semenná banka v pôde je mimoriadne bohatá. Podporujú sa trávnaté spoločenstvá lúk a pastvín, ktoré predstavujú protiklad voči udržiavaným trávnikom okolitých sídlisk. Vytvára sa tak genofond pôvodných druhov travín. Vysádzajú sa tradičné, dnes už temer zabudnuté druhy ovocných drevín ako sú duly či  mišpule. Raz možno budú znova vysadené do voľnej krajiny. Plánuje sa inštalácia vtáčích búdiek a hniezdnych podložiek pre vtáky, či budovanie hmyzích hotelov. Nápadov sú za tri spústy ...

Post scriptum

akékoľvek informácie a fotodokumentáciu o histórii bývalej botanickej záhrady vďačne príjmeme :) maros.sirotiak@stuba.sk




    MTF STU      SOLÁRNEHO LABORATÓRIA MTF STU